Odvolávanie Šutaja Eštoka a opozícia s hlavou v oblakoch

Vláda Roberta Fica ešte ani nepožiadala o dôveru a opozícia už avizuje, že chce odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nič proti pobúreniu a snahe otvoriť tému, ale tento pokus je úplne mimo politickej reality.

Neberieme opozícii jej presvedčenie, že má dostatok materiálu na to, aby ukazovala svaly a na ministra vnútra útočila. Odvolanie Hamrana, stiahnutie čurillovcov, vymenovanie Zuriana a Santusovej, neprimeraný zásah voči Kotekovi z policajnej inšpekcie... o všetkom možno diskutovať. A bez ohľadu na to, čo si o daných kauzách myslime, je len logické, že opozícia to využíva.

Väčším problémom je, že politický súboj musí mať aj nejaké logické vyústenie. Niečo ako politickú koncovku. A tu sa ukazuje menší problém.

Veď faux pas bolo už to, že iniciátorom nedošlo, že ministra možno odvolávať až po tom, čo bude vláde vyslovená dôvera. Preto už len ohlásenie samotnej iniciatívy vyvolalo zdvihnutie obočia aj v časti opozície.

Riešením tejto trápnej situácie malo byť ohlásenie odvolávania až po tom, čo bude vláde vyhlásená dôvera. To je však tiež mierne komický prístup.

Len si to predstavme:

Vláda so Šutajom Eštokom požiada v parlamente o vyslovenie dôvery, ktorú aj dostane. A následne sa zdvihne opozičná ruka, aby tá istá Národná rada riešila jeho odvolávanie. Bude to groteska.

Okrem toho, vláda bude žiadať o dôveru najskôr o týždeň, čo je v politike strašne dlhý čas, za ktorý sa môže udiať všeličo iné, čo môže témy tohto týždňa prekryť. Ak by to tak bolo, opozícia môže dosiahnuť aj to, že paralyzuje samu seba a namiesto aktuálnej situácie bude riešiť niečo, čo už vyšumelo.

Nemilé je pre súčasnú opozíciu aj to, že Pellegriniho so Šutajom Eštokom len nedávno vábili k sebe. Obzvlášť trápne to je pre Sasku, ktorá ani nie pred mesiacom verejne vyzývala PS, aby Hlasu okrem pozície predsedu vlády ponúkla aj funkciu ministra vnútra.

Pochybuje niekto, že Igor Matovič, ktorého strana ako jediná odmietala vládu s Hlasom, to svojim kolegom pri odvolávaní pripomenie a spraví si z toho vlastné predstavenie? Ak chcelo Progresívne Slovensko nejako prekričať to, že od volieb sa kdesi vytratili, mohli vymyslieť niečo lepšie, ako promo pre Matoviča.

Pritom opozícia mala viacero elegantnejších riešení. Poslanci mohli napríklad navrhnúť poslanecký prieskum na ministerstve, ktorým mohli ministrovi znepríjemniť život. Prípadne sa mohli pokúsiť formulovať k celej veci vlastné uznesenie.  Prípadne vyvinúť tlak pred obsadením funkcie policajného prezidenta.

To isté sa dalo spraviť aj pri Ľubošovi Blahovi.

Áno, odvolávanie pôsobí velikášsky, dá sa urobiť tlačovka, ale to je asi tak všetko. Ak by však niekto dokázal pripraviť návrh uznesenia, v ktorom by poslanci odsúdili nevhodné správanie sa voči úradu prezidenta, prípadne požiadali predsedu parlamentu o zjednanie štábnej kultúry, mohlo by sa ukázať, že blahoviny prekážajú nielen opozícii.

Ešte zaujímavejšie by bolo, ak by niekto chcel oprášiť Tarabovu novelu zákona o štátnych symboloch a dúhovej vlajke. A použiť ju aj ako kladivo na podpredsedov parlamentu, ktorí si v pracovni vešajú na stenu obrázky idolov nedoštudovanej mládeže, ktorej prsty cítiť za cannabisom.

Či to by už bolo ideologicky príliš výbušné a spôsobilo by to hádky v opozícii, lebo k obrazu prezidentky by sa mohla pridať aj dúhová vlajka?

Tu sa dostávame k problému súčasnej opozície. Hlavu má v oblakoch. Namiesto snahy o zrelosť si vysnívala, že bude odvolávať ministra. Najlepšie hneď po tom, ako mu parlament vysloví dôveru.